Rodina Friedmannovcov žila v najchudobnejšej košickej štvrti Tábor, v ktorej mala obchod s rozličným tovarom.

Najstarší syn Tibor bol na československom reálnom gymnáziu spolužiakom Janka Bačika, pre nerozlučné priateľstvo ich triedny učiteľ nazval „Pollux a Castor“.

Pre vojnové zásluhy otca v 1. svetovej vojne mohol študovať na vysokej škole obchodnej v Košiciach. Vstúpil do ilegálneho antifašistického odboja. V lete 1942 pomohol sprostredkovať stretnutie Bačika s vedúcim maďarského komunistického odboja v košickej oblasti Pavlom Tonhauserom.

V štúdiu Figuš pokračoval na technickej a ekonomickej univerzite v Budapešti, stal sa členom Spolku slovenských vysokoškolákov.

Na jeseň 1943 bol uväznený po odhalení komunistickej odbojovej skupiny. Po nečakanom opustení obávanej budapeštianskej vojenskej väznice mu študent Ladislav Tajták daroval, podľa Figušových slov „so samozrejmosťou“, osobné doklady.

Po vojne pôsobil ako učiteľ, neskôr riaditeľ Strednej ekonomickej školy v Košiciach. Pomohol presadiť, aby niesla meno po jeho priateľovi a odbojovom druhovi Jankovi Bačikovi.