S vedeckou a pedagogickou činnosťou historika Ladislava Tajtáka úzko súviseli od začiatku 60. rokov aj aktivity v organizačnej oblasti. Boli súčasťou jeho snahy prepojiť budovanie historickej vedy na východnom Slovensku s centrom vedeckého bádania v Bratislave aj s ďalšími odbornými pracoviskami. L. Tajták prešiel všetkými funkcionárskymi pozíciami vo východoslovenskej pobočke Slovenskej historickej spoločnosti – od člena výboru, hospodára, cez tajomníka až po dlhoročného predsedu. Výrazne teda formoval smerovanie historiografie na východnom Slovensku.
Predsedovia východoslovenskej pobočky Slovenskej historickej spoločnosti (zľava doprava, zhora nadol: Ondrej Halaga 1958 – 1959, Emil Petách 1959 – 1969, Ladislav Tajták 1969 – 1976/1988 – 1990 a Andrej Lukáč 1976 – 1987. (Štátny archív v Košiciach, fond Východoslovenská pobočka Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV; Literárny archív Slovenskej národnej knižnice v Martine; Štátny archív v Prešove, Zbierka fotografií)
Slovenská historická spoločnosť (SHS) pri Slovenskej akadémii vied obnovila svoju činnosť v júni 1957. Pod vedením Karola Goláňa sa zamerala na organizovanie výskumnej a odbornej práce v oblasti histórie „so zreteľom na potreby výstavby socializmu“. Napomáhať týmto cieľom malo aj zriadenie regionálnych pobočiek. Prípravný výbor pre oblasť východného Slovenska za účasti člena SHS Ladislava Tajtáka vypracoval predbežný zoznam členov – historikov a historičiek pôsobiacich v Košiciach, Prešove, Levoči, Michalovciach a v Poprade. Na zakladajúcej schôdzi konanej v budove košického Technického múzea bolo 21. marca 1958 zvolené vedenie Východoslovenskej pobočky Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV. Prvým predsedom sa stal vedúci Archívu mesta Košice Ondrej Halaga.
Príhovory predsedu Slovenskej historickej spoločnosti Karola Goláňa a prvého predsedu východoslovenskej pobočky Ondreja Halagu na jej zakladajúcej schôdzi v marci 1958. Po Halagovej pravici vedecký tajomník SHS Vladimír Matula. Termín jej konania oznámilo telegraficky bratislavské vedenie spoločnosti. (Štátny archív v Košiciach, fond Východoslovenská pobočka Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV)
Po nástupe Emila Petácha do funkcie nového predsedu pobočky v roku 1960 Tajták postúpil ako člen predsedníctva na miesto tajomníka. Výročné správy pobočky odvtedy niesli jeho podpis. V prvých rokoch sa činnosť pobočky sústredila na získavanie nových členov, vlastivedné exkurzie a pozývanie skúsených bratislavských a českých historikov.
Informovanie vedenia východoslovenskej pobočky SHS o aktuálnych pracovných aktivitách patrilo k základným povinnostiam jej členov. Tajtákov výskum k uvedenej téme vyústil o päť rokov neskôr do úspešnej obhajoby dizertačnej práce v Historickom ústave SAV v Bratislave a k udeleniu vedeckej hodnosti kandidát historických vied. (Štátny archív v Košiciach, fondy Východoslovenská pobočka Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV)
Na základe Tajtákovej iniciatívy zameranej na prehĺbenie profesionalizácie práce historika vystúpila k otázkam metodológie archivárka Darina Lehotská. Na košickom zjazde slovenských historikov v roku 1962 venovanom málo prebádaným dejinám východného Slovenska prednieslo svoje príspevky až 24 členov pobočky.
„Inštruktáž autorov referátov a koreferátov“, ktoré sa mali predniesť na IV. zjazde historikov, uskutočnili v marci 1962 vyslaní pracovníci Historického ústavu SAV Branislav Varsik, Ľubomír Lipták a Július Mésároš. (Štátny archív v Košiciach, fondy Východoslovenská pobočka Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV)
Túto etapu jej vývoja charakterizoval tajomník Tajták pre Zprávy Československej historickej spoločnosti ako prechod k aktívnej vedecko-výskumnej a publikačnej činnosti.
Členovia východoslovenskej pobočky SHS sa zúčastnili medzinárodných kongresov historikov vo Viedni (1965) a v Moskve (1970). Po návrate z viedenského kongresu účastníci „na vlastnej koži pocítili potrebu sústavnejšieho štúdia svetových jazykov“. (Štátny archív v Košiciach, fond Východoslovenská pobočka Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV)
Ako jednu z prioritných úloh si výbor pobočky zvolil prípravu monografie Dejiny Prešova (1965). V snahe rozvinúť výskum dejín v ďalších východoslovenských mestách a rozšíriť členskú základňu vznikli v rámci pobočky miestne historické krúžky v Prešove, Levoči, Michalovciach, Rožňave a v Bardejove (1965 – 1969). V tomto období sa uskutočnilo ročne okolo 20 prednášok.
Ako štvrtý v poradí vznikol v rámci východoslovenskej pobočky SHS krúžok historikov v Rožňave. Komunikáciu krúžkov s členstvom v širšom okolí mala zabezpečovať sieť „dôverníkov“. (Štátny archív v Košiciach, fond Východoslovenská pobočka Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV)
Pozvánky k prednáškam L. Tajtáka organizované v 60. a 80. rokoch v rámci východoslovenskej pobočky SHS. (Štátny archív v Košiciach, fond Východoslovenská pobočka Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV)
Po prevzatí funkcie predsedu v roku 1969 Ladislav Tajták rozvíjal v činnosti pobočky organizačné formy a aktivity, ktoré sám pomáhal uviesť do života v jej zakladateľskom období. Ukončila sa však slobodnejšia atmosféra v spoločensko-vednej oblasti poznačená nástupom tzv. normalizácie. V porovnaní so 60. rokmi si už vedenie pobočky nemohlo dovoliť navrhnúť spoluprácu so zahraničnými historikmi, účastníkmi viedenského kongresu Michalom Lackom a Milanom S. Ďuricom alebo oslovovať k spolupráci kňazov...
Spolupráca vedeckých inštitúcií venujúcich sa historickému výskumu bola jedným z hlavných cieľov vzniku východoslovenskej pobočky SHS. Úvodnú prednášku k muzeálnemu cyklu o „prvej diktatúre proletariátu“ na území Slovenska predniesol odborný asistent Vysokej školy pedagogickej v Prešove L. Tajták (1959). Konferenciu k téme slovenského národného hnutia organizovali filozofické fakulty Univerzity Komenského a UPJŠ (1968). (Štátny archív v Košiciach, fondy Východoslovenská pobočka Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV, Štefan Butkovič)
V roku 1972 sa tajomníkom pobočky stal riaditeľ prešovského archívu Andrej Lukáč, s ktorým bude Tajták úzko spolupracovať po zvyšné obdobie existencie pobočky. Sídlo pobočky sa presunulo do Prešova, kde obaja pôsobili. Pre členov pobočky sa rozšírili publikačné možnosti v regionálnych periodikách: k spoločenskovednému zborníku Nové obzory pribudli ročenky Spiš a Historica Carpatica a zborník Šarišské múzeum v Bardejove.
Organizačná činnosť L. Tajtáka v SHS prekračovala jej regionálny rámec. Bol členom výboru Slovenskej historickej spoločnosti a Československej historickej spoločnosti. V roku 2006 bol menovaný čestným členom SHS za prínos do rozvoja slovenskej historickej vedy. (Štátny archív v Košiciach, fond Východoslovenská pobočka Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV; Súkromná zbierka rodiny Tajtákovcov)
V 70. a 80. rokoch bola v popredí záujmu vedenia pobočky vedecko-výskumná a publikačná činnosť. Po konferencii k dejinám stredovekých miest na Slovensku (Levoča 1971) sa pristúpilo k systematickému spracovaniu dejín miest formou vydávania kolektívnych monografií.
V 70. rokoch nastalo výrazné oživenie záujmu miest a obcí o vlastnú históriu, najčastejšie v spojitosti s výročiami prvej písomnej zmienky. Na východoslovenskú pobočku SHS sa preto obracali mestské a miestne národné výbory so žiadosťami o vypracúvanie monografií k dejinám, príp. o odbornú radu. Negatívne stanovisko vydalo vedenie pobočky k organizovaniu osláv založenia mesta Sabinov. Neostalo bez následkov, aj keď Tajták hlasoval vo výbore proti zaslaniu upozornenia okresným štátnym orgánom. „Sabinovský prípad“ považoval za príčinu toho, že mu bol titul docent udelený až o niekoľko rokov neskôr. (Štátny archív v Košiciach, fond Východoslovenská pobočka Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV)
Spolupráca východoslovenskej pobočky SHS s Východoslovenským vydavateľstvom vyústila do založenia edície URBS, v ktorej od 70. rokov vychádzali monografie miest Levoča, Bardejov, Rožňava, Krompachy a Trebišov. Monografie miest mali podľa dobového slovníka „prehodnotiť staršiu maďarskú i nedávnu slovenskú buržoáznu historiografiu.“ L. Tajták sa podieľal na projekte v pozícii zostavovateľa a spoluautora. (Štátny archív v Košiciach, fond Východoslovenská pobočka Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV)
Dobrú spoluprácu nadviazalo vedenie východoslovenskej pobočky s Gemerskou vlastivednou spoločnosťou sídliacou v Rimavskej Sobote.
Východoslovenská pobočka SHS a Gemerská vlastivedná spoločnosť boli navzájom zastúpené vo svojich výboroch. Predsedom vedeckej sekcie Gemerskej vlastivednej spoločnosti bol v 70. a 80. rokoch Ladislav Tajták. (Štátny archív v Košiciach, fond Východoslovenská pobočka Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV)
Odstúpenie z funkcie predsedu v roku 1976 neznamenalo ukončenie pôsobenia Ladislava Tajtáka vo vedení pobočky SHS. Bol naďalej volený za člena predsedníctva a zastával tiež funkciu podpredsedu, od polovice 80. rokov so zameraním na vedecký výskum. Po úmrtí Andreja Lukáča bol Tajták poverený v roku 1988 výborom, aby opäť prevzal funkciu predsedu.
Voľby predsedníctva východoslovenskej pobočky SHS členmi výboru v roku 1976. Návrhy kandidátok do výboru ústredie pobočky zostavovalo v spolupráci so spoločensko-vednými inštitúciami z východného Slovenska a zasielalo na schválenie ideologickému oddeleniu krajského výboru KSS. (Štátny archív v Košiciach, fond Východoslovenská pobočka Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV)
Myšlienka napísať historickú monografiu Košíc sa v pracovných plánoch vedenia pobočky objavila už v polovici 60. rokov. L. Tajtákovi ako vedeckému tajomníkovi redakčnej rady sa príprava monografie nepodarila realizovať ani v 80. rokoch. Bez účasti historika Ondreja Halagu a košických bibliografov vedených Michalom Potemrom by vtedy kvalitná syntéza k dejinám východnej metropoly nevznikla. Príčiny ich neúčasti Tajták vysvetľoval predsedovi SHS Miroslavovi Kropilákovi v roku 1986 nasledovne: „Pravdou je, že proti niektorým členom stranícke a štátne orgány majú svoje výhrady a neschvaľujú ich do niektorých funkcií..., čo vedenie pobočky musí aj rešpektovať.“ (Štátny archív v Košiciach, fond Michal Potemra)
Činnosť pobočky v krajskom meste Košice zabezpečovalo dlhé roky ústredie. Historický krúžok mesta Košíc bol založený po tlaku „zdola“ v roku 1982. Aj keď L. Tajták nepovažoval vznik košického krúžku za nevyhnutný, stal sa členom jeho výboru. (Štátny archív v Košiciach, fond Východoslovenská pobočka Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV)
Východoslovenská pobočka SHS „neprežila“ prechod k slobodným demokratickým pomerom po Novembri 1989. Príčinou nebol len zánik krajského administratívneho zriadenia. Napäté osobné vzťahy medzi Ladislavom Tajtákom a košickými historikmi postihnutými v bývalom komunistickom režime (M. Potemra, O. Halaga) znemožňovali akékoľvek pokusy o zmysluplnú transformáciu spoločnosti. Príslušníci strednej a mladšej generácie košickej historickej obce sa združili na spolkovej platforme, ktorá pretrvala až do súčasnosti.
Prvá slobodná debata členov historickej obce uskutočnená na pôde košického Občianskeho fóra sa pokúsila zmapovať deformácie vedeckého života v uplynulom období. Nevyhla sa však osobným útokom na vedenie východoslovenskej pobočky SHS. Voľby nového výboru uskutočnené na mimoriadnom zhromaždení pobočky 24. januára 1990 sa skončili neúspešne tak pre Tajtáka, ako aj jeho kritikov Potemru a Halagu. (Štátny archív v Košiciach, fond Východoslovenská pobočka Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV)
Posledná správa už bývalého predsedu L. Tajtáka o činnosti východoslovenskej pobočky SHS za rok 1989. Pobočka mala vtedy 115 členov. (Ústredný archív Slovenskej akadémie vied, fond Slovenská historická spoločnosť)
Všetky práva vyhradené © Východoslovenské múzeum v Košiciach, 2021