Na počiatku 20. storočia boli Košice so 40 000 obyvateľmi druhým najľudnatejším hornouhorským mestom. Sídlo Abovsko-turnianskej župy bolo vtedy známe početným úradníckym stavom a vojenskou posádkou. Zo štatistického hľadiska bolo mesto trojjazyčné, jazykmi príslušníkov stredných a vyšších spoločenských vrstiev boli vo verejnom priestore len maďarčina a nemčina. Priemyselný rozvoj Košíc a okolia napredoval pomaly, predsa však ponúkal pracovné príležitosti pre nemajetných ľudí zblízka i ďaleka. Patrili k nim aj rodičia Ladislava Tajtáka.
Otec Ján Tajták pochádzal zo Šariša, kde pracoval ako poľnohospodársky čeľadník. Matka Mária (Marfa) Novosadová pochádzala z ukrajinsko-poľskej rodiny žijúcej v haličskej obci Riečica, dnes Rzeczyca v Lublinskom vojvodstve pri poľsko-ukrajinských hraniciach. Vysťahovalecká anabáza rodiny Novosadovcov do zámoria sa skončila predčasne v Košiciach v dôsledku podvodných praktík vysťahovaleckých agentov. Po usadení sa v abovskej obci Rozhanovce Mária Novosadová pracovala ako poľnohospodárska nádenníčka.
Výpis rodného a krstného listu Marfy (Márie) Novosadovej, matky Ladislava Tajtáka vydaný Gréckokatolíckym farským úradom v haličskej obci Riečica v roku 1904. (Súkromná zbierka rodiny Tajtákovcov)
S Jánom Tajtákom sa zosobášili v júni 1907. Po svadbe sa presťahovali do Košíc. Mali šesť detí. Ladislav sa narodil ako ich piate dieťa 27. apríla 1921. Obývali vtedy 1-izbový byt na Masarykovej okružnej č. 15. Otca, čiastočného invalida z prvej svetovej vojny, zamestnávalo Riaditeľstvo čs. štátnych dráh ako pomocného robotníka. Praktickú stránku rodinného života mala na starosti matka. Keď pracovala v tabakovej továrni, o deti sa starala jej stará mama.
Výpis rodného listu Ladislava Tajtáka vyhotovený Štátnym matričným úradom v Košiciach v roku 1927. (Súkromná zbierka rodiny Tajtákovcov)
Masarykova okružná, 20. – 30. roky. Priestor s rodinnými domami, kde žili aj Tajtákovci, postihla v 70. rokoch rozsiahla asanácia. (Východoslovenské múzeum v Košiciach, Fond historickej a umeleckej fotografie)
Z iniciatívy matky si Tajtákovci kúpili v polovici 20. rokov na pôžičku dom na Hrnčiarskej ulici č. 35.
Hrnčiarska ulica, pohľad z Vodnej ulice, začiatok 20. storočia. Tajtákovci časť kúpeného domu na Hrnčiarskej č. 35 prenajímali. (Východoslovenské múzeum v Košiciach, Fond historickej a umeleckej fotografie)
Sčítací hárok obyvateľov domu na Hrnčiarskej ulici č. 35 z roku 1930. (Slovenský národný archív, fond Sčítanie ľudu 1930)
Z hodnotových postojov, ktoré získaval mladý Ladislav od rodičov, si v neskoršom období cenil predovšetkým náboženskú a národnostnú toleranciu.
Ján a Mária Tajtákovci v zozname voličov k voľbám do mestského zastupiteľstva Košíc v roku 1931. „Výkladnou skriňou“ československej medzivojnovej demokracie bolo zavedenie všeobecného volebného práva vrátane žien. (Štátny archív v Košiciach, Zbierka dokumentov rozličnej proveniencie)
Napriek malému rodinnému rozpočtu (a rodinnému pôvodu) si Tajtákovci vzdelanie vážili. Stredoškolské štúdium absolvovali obaja Ladislavovi bratia: Ján štátny učiteľský ústav a mladší brat Štefan košickú strednú priemyselnú školu. Ladislav Tajták nadobudol základné a stredoškolské vzdelanie v rodnom meste. V rokoch 1927 – 1932 navštevoval neďalekú III. Štátnu ľudovú školu na Kováčskej ulici.
Žiaci I. triedy štátnej ľudovej školy, školský rok 1927/28, Ladislav Tajták v spodnom rade druhý zľava. (Súkromná zbierka rodiny Tajtákovcov)
Vysvedčenie L. Tajtáka z prvého ročníka ľudovej školy. (Súkromná zbierka rodiny Tajtákovcov)
Žiaci V. triedy štátnej ľudovej školy, školský rok 1931/32, Ladislav Tajták v prednej lavici druhý zľava. (Súkromná zbierka rodiny Tajtákovcov)
Pokračoval na Štátnej meštianskej škole chlapčenskej na Rákocziho okružnej.
Budova chlapčenskej meštianskej školy na Rákocziho okružnej (dnes Moyzesova ulica). (Východoslovenské múzeum v Košiciach, Fond historickej a umeleckej fotografie)
Žiaci III. triedy meštianskej školy, školský rok 1934/35, Ladislav Tajták v hornom rade siedmy sprava. (Súkromná zbierka rodiny Tajtákovcov)
Vysvedčenie L. Tajtáka z druhého ročníka meštianskej školy, školský rok 1933/34. (Súkromná zbierka rodiny Tajtákovcov)
Od školského roku 1935/36 začal študovať na Štátnej československej reálke na Rumanovej ulici. Tento typ strednej školy orientoval študentov na prax a prípadné pokračovanie v štúdiu na technických vysokých školách. Pod riaditeľským vedením Karla Hlavinku a Jána Beniača škola dosahovala v medzivojnovom období dobrú úroveň.
Vysvedčenie L. Tajtáka zo IV. triedy československej reálky, školský rok 1937/38. (Súkromná zbierka rodiny Tajtákovcov)
Dnešná Poštová ulica, s ktorou je spojené Tajtákovo stredoškolské štúdium, zaznamenala viacero zmien názvov. Na pohľadnici z roku 1907 Pivovarská ulica (Sörház utca). Počas Tajtákovho navštevovania štátnej reálky bola pomenovaná po košickom županovi Jánovi Rumannovi. V rokoch 1938 – 1942 študoval v rovnakej budove na menšinovom gymnáziu na Poštovej ulici, premenovanej na Ulicu Pála Telekiho.
Okrem rodiny a školy formovalo Ladislava Tajtáka výrazne aj spoločenské prostredie, v ktorom vyrastal. Bezproblémové kontakty s rovesníkmi inej národnosti mali okrem tolerantného prístupu k ľuďom ešte ďalší prínos. Základy maďarčiny, nevyhnutnej pre jeho budúcu kariéru historika, si osvojil „na ulici“, obvykle pri futbale, keďže v domácnosti sa týmto jazykom nerozprávalo. Tajták neskôr tieto roky hodnotil tak, že medzivojnové Košice „zložili skúšku demokracie po stránke občianskej, politickej aj národnostnej a kultúrnej“.
Jedným z inšpiračných zdrojov Tajtákovho záujmu o dejiny a zemepis bolo čítanie cestopisných kníh z populárnej edície Země a lidé.
Všetky práva vyhradené © Východoslovenské múzeum v Košiciach, 2021