Rodina Tajtákovcov s domovskou príslušnosťou v Košiciach nebola existenčne zviazaná s končiacim československým režimom. Zvolila si preto osud odlišný od vyše 30 000 Slovákov a Čechov, ktorí mesto opustili nútene alebo dobrovoľne. Ladislav Tajták patril k menšine slovenských stredoškolákov, ktorí po novembri 1938 neprestúpili na maďarské školy a nezmenili si materinský jazyk na maďarský. Stal sa študentom Uhorského kráľovského štátneho gymnázia s vyučovacou rečou slovenskou, ktoré sídlilo v budove bývalej reálky na Poštovej ulici. Po postupnom preverovaní štátnej spoľahlivosti maďarskými úradmi na škole ostali len profesori bez slovenskej národnosti. Profesora Lajosa Demeho Tajták neskôr priradil k osobnostiam, ktoré ho výučbou založenou na hľadaní súvislostí nasmerovali k záujmu o históriu. V nepokojnom školskom roku 1938/39 navštevovalo gymnázium 369 žiakov a žiačok. Podľa výskumov historika Michala Potemru mala väčšina z nich podobný sociálny pôvod ako Tajták – pochádzali z rodín maloroľníkov z okolia Košíc a železničných robotníkov.
O vitalite študentov aj podporovateľov gymnázia svedčia ich aktivity smerujúce k prepojeniu členov slovenskej študentskej komunity žijúcej v Maďarsku. Gymnaziálny časopis Iskra sa stal čoskoro publikačným priestorom aj pre žiakov gymnázia v Šuranoch, budapeštianskych vysokoškolákov či študentov z Vojvodiny. Príspevky Ladislava Tajtáka sa týkali športovej tematiky. Z mimoškolských aktivít Tajták navštevoval akcie Slovenského katolíckeho kruhu. Tento spolok plnil okrem náboženského poslania aj osvetovú a kultúrnu funkciu. Predstavoval jedno z mála spoločenských stredísk košických Slovákov.
Rok 1942 sa v Tajtákovom živote niesol v znamení striedavých úspechov. Po absolvovaní maturity sa len šťastnou náhodou vyhol odvedeniu do maďarskej armády. Kvôli nepriaznivej finančnej situácii v rodine však musel prijať miesto úradníka v košickej štátnej nemocnici. V štúdiu pokračoval v nasledujúcom roku po získaní štipendia z podporného fondu slovenských vysokoškolákov. Na Filozofickej fakulte Kráľovskej maďarskej univerzity Petra Pázmánya v Budapešti začal študovať dejiny a geografiu. Jednou z jeho prvých povinností bolo osvojenie si vedeckého štýlu maďarčiny uplatňovanej na prednáškach a skúškach. Výrazne mu v tom napomohol tolerantný prístup univerzitných profesorov. Prostredie metropoly využil na bližšie oboznámenie sa s maďarskou kultúrou. Oceňoval najmä úroveň budapeštianskej tlače, liberálnejšej v porovnaní s „deravou totalitou“ slovenského štátu.
V čase Tajtákovho príchodu do Budapešti študovalo na maďarských vysokých školách 150 slovenských študentov. Polovica z nich bola členmi Spolku slovenských vysokoškolákov v Maďarsku. Spolok vznikol v roku 1940 s cieľom poskytovať pomoc slovenským maturantom pri ich nástupe na vysoké školy a obhajovať ich školské, sociálne a kultúrne záujmy. Významnou zložkou jeho pôsobenia bolo poznávanie života v slovenských oblastiach formou kultúrnych zájazdov. Z akcií organizovaných na spolkovej pôde počas Tajtákovho členstva môžeme spomenúť diskusné prednášky k svetonázorovým a kultúrnym témam, prezentácie vlastnej literárnej tvorby.
Ladislav Tajták sa vo vlastných životopisoch vymedzoval aj skupinovo/generačne, čím odkazoval na svoju vojnovú skúsenosť. Ešte počas gymnázia nadviazal osobné kontakty hlavne so študentmi z „Bačikovej triedy“, ktorí školské lavice opustili dva roky pred ním, v lete 1940. Väčšina z nich pokračovala vo vysokoškolskom štúdiu nie na Slovensku, ale v hlavnom meste Maďarska. Týmto vedomým krokom obohatili slovenskú menšinovú komunitu o intelektuálny potenciál spojený s mladíckym idealizmom. Ján Bačik, Tibor Figuš, Michal Potemra, Ladislav Saučin, Pavel Horváth či Ladislav Tajták predstavovali osobnosti s rôznou politickou orientáciou – od katolíckych aktivistov cez socialistov po komunistov. Spájala ich však myšlienka upevňovania slovenskej národnej identity, antifašizmu a obnovy Československa. K odbojovej činnosti využívali aj pôdu inštitúcií povolených maďarskou vládnou mocou: Spolok slovenských vysokoškolákov, Strana slovenskej národnej jednoty, noviny Slovenská jednota. Podľa vyslanca Jána Spišiaka pôsobiaceho vtedy v Budapešti predstavovalo toto periodikum „čistý štít slovenského novinárstva“. V redakcii Slovenskej jednoty po jej pretvorení na denník v roku 1942 pôsobili traja bývalí košickí gymnazisti, ďalší v úlohe spolupracovníkov.
Všetky práva vyhradené © Východoslovenské múzeum v Košiciach, 2021
Necessary cookies are absolutely essential for the website to function properly. These cookies ensure basic functionalities and security features of the website, anonymously.
Cookie | Dĺžka trvania | Popis |
---|---|---|
cookielawinfo-checbox-analytics | 11 months | This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Analytics". |
cookielawinfo-checbox-functional | 11 months | The cookie is set by GDPR cookie consent to record the user consent for the cookies in the category "Functional". |
cookielawinfo-checbox-others | 11 months | This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Other. |
cookielawinfo-checkbox-necessary | 11 months | This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookies is used to store the user consent for the cookies in the category "Necessary". |
cookielawinfo-checkbox-performance | 11 months | This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Performance". |
viewed_cookie_policy | 11 months | The cookie is set by the GDPR Cookie Consent plugin and is used to store whether or not user has consented to the use of cookies. It does not store any personal data. |
Functional cookies help to perform certain functionalities like sharing the content of the website on social media platforms, collect feedbacks, and other third-party features.
Performance cookies are used to understand and analyze the key performance indexes of the website which helps in delivering a better user experience for the visitors.
Analytical cookies are used to understand how visitors interact with the website. These cookies help provide information on metrics the number of visitors, bounce rate, traffic source, etc.
Advertisement cookies are used to provide visitors with relevant ads and marketing campaigns. These cookies track visitors across websites and collect information to provide customized ads.
Other uncategorized cookies are those that are being analyzed and have not been classified into a category as yet.